Kapitola prvá – Do Brlohu na koči (1. část)

13. listopadu 2007 v 10:46 | Sgi |  Záhadný koč - SP
ZÁHADNÝ KOČ
Kapitola prvá - Do Brlohu na koči
Heh, moja ďalšia poviedka. Hmm, pevne dúfam, že sa Vám bude páčiť. Tentoraz sa budem veľmi snažiť (nie že by som sa nesnažila aj pri tej prvej poviedke) aby to tentoraz vyzeralo "lepšie" - nejak dobrodružnejšie a napínavejšie.
P.S.: prvú kapču venujem virtuálnej kamarátke, ktorá ma vie pochopiť. Ďakovať mám zakázané takže teda, pusťme sa do čítania :) Teda skôr vy :-D

Bola hlboká noc. Na oblohe nebolo ani mráčika, mesiac žiarivo svietil a na Privátnej ceste pofukoval jemný vánok. Lístie stromov šušťalo ako skupinka syčiacich hadov. Občas sa na oblohe objavili netopiere, ktoré boli do večera skryté v škárkach domov. Nepravidelne sa ozývali psy, ale ich štekot nikomu neprekážal, všetci boli totiž natoľko unavený, že si to nevšímali.
Nikto nesvietil, všetci už spali, a tak tomu bolo i u Dursleyovcov. Šestnásť ročný Harry Potter práve teraz spal vo svojej izbe a sníval sa mu veľmi divný sen.
Stál na maličkej čistinke. Okolo neho bol riedky, ihličnatý les. Bolo počuť zurčanie potôčika a praskanie vetvičiek. Vietor sa v korunách stromov hlasno ozýval. Dokopy však tieto všetky zvuky naznačovali, že sa niečo blíži.
Harry sa obzeral okolo seba s pohľadom, ktorý jasne dával najavo, že niečo čaká, niečo, čo nevedel čo to môže byť. Vedel však, že to nebude človek, len nejaká hmotná vec. Nejaká vec, čo ho prekvapí. Nejaká vec, čo mu nie raz zachráni život. Nejaká vec, o ktorej nič nevie.
PRÁÁÁSK!!! - ozvalo sa a ihličnatý strom, blízko Harry začal horieť v plameňoch. Na to sa začalo liať ako z krhly. Studený dážď padal z lista na list, plamene ale neuhasil. Z obyčajnej búrky sa to premenilo na hotový lejak. Hromy boli ohlušujúce a blesky oslepujúce. Všetko to vyzeralo akoby tam práve niekto vyslal nejakú kliatbu, ktorá to tam celé ožiarila.
Chlapec mal taký divný pocit. Akoby ho niekto spozoroval a chcel naňho zaútočiť. Jeho inštinkty mu prikázali, aby si lepšie uchopil prútik v ruke. Čo najväčšou silou ho držal. Každou chvíľou očakával, že niekto vykríkne niečo ako - Accio prútik! - a jeho "čarovná palička" mu vyletí z ruky, keď zrazu...
Ozvalo sa ohlušujúce TRÉÉÉSK!!! Praskanie bolo čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Niečo sa blížilo obrovskou rýchlosťou, ťažko by to niekto zastavil....
Harry sa prebudil. Hlava ho mierne bolela, jazva nepálila ale za to dýchal nepravidelne. Srdce mu búšilo viac ako inokedy, oči mal zaslzené a v ušiach mu zaľahlo.
Trvalo niekoľko minút, kým ten sen predýchal. Áno, nebolo to až tak zastrašujúce, ale pre chlapca to bolo neuveriteľne skutočné. Bolo to tak neopísateľné, tušil, že tam niekde okolo neho boli smrťožrúti. Tušil, že ho budú chcieť uniesť a predať ho Tomu-koho-netreba-menovať. Tušil, že sa to raz stane naozaj.
Tak veľmi si teraz prial, aby mal poruke nejaký elixír na spánok bez snov. Nechcel znova snívať ten sen. Pravdu povediac, ten sen mával takmer každú noc. Bolo mu to divné. V živote sa mu nestalo, aby sa mu jeden a ten istý sen opakoval viac než týždeň zaradom.
Vstal a prešiel k svojej snežnej sove. "Hedviga." prihovoril sa jej. Otvoril klietku, poškrabkal ju a pustil ju vonku na nočný lov.
Nevedel, čo ďalej robiť, ale rozhodne vedel, že nechce zaspať. Zaspať znamenalo snívať sen odznovu. Musel však priznať, že ho nesmierne zaujímalo, čo bolo tou vecou, čo sa mala každú chvíľu vynoriť z lesa a asi pri ňom zastať.
Takmer celú noc strávil zamýšľaním nad tým snom, alebo nad smrťou Siriusa. Aj tak však nevydržal, a zaspal na stoličke pri stole. Zaujímavé však bolo, že sa mu už do rána nič nesnívalo.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
"Umy ten riad... Buď aspoň na dačo užitočný ty darebák jeden nepodarený!" zhučal Vernon Dursley na svojho synovca Harryho a ďalej čítal noviny.
"Hneď ho umyjem, len..." chlapec so zelenými očami nestihol dopovedať vetu, pretože sa ozvalo ďalšie zhučanie strýka.
"OKAMŽITE!" Dursley odokryl svoju tvár spoza novín, v tvári bol celý bordový sťa višňa. Nenávidel toho chlapca. Bol iný ako on a jeho rodina. Preňho bol Harry bláznom, presne, ako Lily. Nevedel toho chlapca zniesť. Najradšej by ho vyhodil z domu, ba čo najlepšie, zabil by ho. Vždy keď sa o to pokúsil, Petunia začala vrieskať a tak musel prestať.
Chlapec sa zmohol iba na: "Dobre strýko." sklopil pohľad na nohy, pomaly sa postavil. Pozbieral riad čo bol na stole a pustil sa do práce, čo mu Vernon naložil.
Netrvalo dlho a prácu mal hotovú. Teraz ležal na zelenkastej tráve pred domom a vdychoval do pľúc čerstvý vzduch. Teraz mu bolo dobre. Nemal žiadne starosti, nemal sa nad čím zaťažovať.
Dlhší čas ležal na tráve a nad ničím sa nezamýšľal, kým nepriletela jeho snežná sova Hedviga a "neodovzdala" mu list. Chlapec ho otvoril a s úsmevom od ucha k uchu začal čítať.
Milý Harry!
Dnes k Dursleyovcom privediem Hermionu. Odídem a o hodinu neskôr príde Tonksová, ktorá Vás premiestni do Brlohu. Ron tam bude na Vás čakať.
Remus Lupin
"SUPER!" vykríkol Harry od šťastia. Nemohol sa dočkať, až znova príde do Brlohu. Tak veľmi túžil vidieť Ginny a Rona ... aj Hermionu.
"STÍCHNI TY MALÝ SOPLIAK!!!" zhučal Vernon z domu a dodal: "Vystrašíš tu všetkých susedov!"
Harry cmukol, prevrátil očami a postavil sa. Vybehol po schodoch do svojej izby. Všetky svoje veci si pobalil do kufra, ktorý nasledovne zniesol do chodby. Akurát chcel ísť oznámiť strýkovi, že k nim príde na hodinu jeho kamarátka a že potom odíde keď...
PRÁÁÁSK!!!
"O-ou," povedal si pre seba a otočil sa na opätku k vchodovým dverám. Bude mať veľký prúser. Strýko ho zrejme zabije. Nie, najskôr ho umučí a potom zabije. To isté by urobil asi aj Snape, pomyslel si.
"Harry!" skríklo hnedovlasé dievča a rozbehlo sa k chlapcovi s čiernymi vlasmi a objímalo ho. "Joj, ani nevieš ako si mi chýbal."
"Hermiona, nemôžem dýchať." usmial sa a snažil vymaniť sa z dievkinho zovretia chlapec so zelenými očami.
"Pre..." chcela som ospravedlniť Hermiona keď ale...
"DOPEKLA! ČO - JE - TO - TU - ZA - RÁMUS?!" hučal Vernon a za každým slovo dával dlhšiu prestávku. "KTO DOČERTA STE?!"
"Remus Lupin. Dohodli sme sa cez telefón. Už sme Vám to poslali po sove." oznámil muž ktorý ešte stále stál pri dverách.
"Och, áno. Dobre teda." snažil sa Vernon o úsmev.
"Cez telefón? Remus, ty vieš používať telefón?" rehotal sa Harry až mu slzy tiekli.
Lupin nadvihol obočie a opýtal sa: "Čo je na tom také divné? Slečna Grangerová ma poučila." usmial sa. "Teraz musím ísť ... ako už vieš, príde po Vás Tonksová. Tak teda, majte sa dobre. Uvidíme sa u Weasleyovcov." na to sa otočil a vonku pred dverami sa odmiestnil.
"Hm, Harry ... nepôjdeme sa prejsť?" opýtala sa napokon Hermiona a usmiala sa.
Chlapec prikývol a tak sa pobrali k parku, ktorý bol neďaleko. Bol tak obrovský a zeleň tam priam žiarila. Bolo tam jedno malé jazierko a okolo neho lavičky. Neďaleko od neho bola jedna väčšia ohrada s koňmi. Tam sa "deti" zastavili a začali sa rozprávať.
"Tak, ako si sa mala? začal debatu Harry a hladkal krásneho, veľkého čierneho žrebca ktorý k nemu prišiel.
"Ale dobre. Niečo som Ti priniesla. Tu máš. Je to kniha, ako sa naučiť oklumenciu. Mohla by sa Ti zísť." usmiala sa a tiež pohladkala žrebca. Ten začal erdžať, postavil sa na zadné a hlavou nadšene kýval.
"Ďakujem. Hmm, vieš jazdiť? Vlastne, nie je to ťažšie ako lietať na metle."
"Jazdiť? Hej, raz som to skúšala, šlo mi to celkom dobre." usmiala sa.
"Okej, počkaj tu ... pôjdeme si zajazdiť. Cez prázdniny som tu brigádoval a tak mám teraz jazdenie zadarmo. Neďaleko je pekný terén. Trvá tak, trištvrte hodiny." potľapkal žrebca po krku a odkráčal k budove blízko pri ohrade.
Netrvalo dlho a mali nasedlané dva veľké kone. Hermiona mala kobylku. Volala sa Samira. Bola krémovej farby s bielou hrivou a chvostom. Na troch nohách mala ponožky. To je krátky odznak na nohách. Väčšinou býva biely alebo čierny. Na hlave mala tenký biely prúžok, zakončený až na pysku.
Harry sedel na druhej kobylke. Telo mala biele s hnedými fľakmi. Na hlave mala lysinu. Lysina je niečo ako prúžok ale je to hrubšie. Kobylkine oči boli nádherne veľké hnedé, vyžarovala z nich neha.
"Ako sa cítiš?" opýtal sa Harry svojej kamarátky.
"Vzrušene," to bolo stručnou odpoveďou Hermiony.
Na to obaja popchli kone, na ktorých sedeli a tie sa pustili do klusu. Prešli na krásnu rovinku pri jazierku. Harry a Hermiona im dali príkaz na cval a kone tak urobili. Ich cval bol úžasný. Teenagerom vial vietor do vlasov a jemne im osviežoval tvár.
"To je super!" kričala Hermiona z plných pľúc. "Nevedela som, že máš rád kone!"
"To som nevedel ani ja, kým som tu nebrigádoval. No, rozhodne to bolo lepšie ako znášať sarkastiku Vernona. Hmm, keď nad tým tak uvažujem, nebola to sarkastika. Na to je skôr Snape. Vernon iba vrieska a nič iné. Ozaj, čo sa vlastne stalo, že nekričal po Vás keď mu povedal Remus, že mu volal? Či čo to vravel?" Harrymu už nestačil dych aby to všetko vyslovil.
"Remus ho podplatil!" smiala sa Hermiona a Harry sa pridal.
Spolu cválali cez park až sa dostali na lúku. Tam začali tryskovať na plné pecky! Bolo to niečo ako preteky k lesu, ktorý sa týčil na konci lúky. Vedenie bolo striedavé. Raz bol prvý Harry, raz Hermiona a zas Harry. Nakoniec aj tak vyhrala Hermiona. Harry jej zagratuloval a pokračovali v jazde. Cez les krokovali aby si kone oddýchli.
Celá jazda bola úžasná. Nikto nespadol a ani nijak inak si neublížil. Dvaja kamaráti sa len s úsmevom od ucha k uchu zhovárali. Pred chvíľou sa vrátili z terénu a teraz čistili kobylky.
"Hmm, vieš, že som sa takto už dobre dlho nepobavila?" opýtala sa Hermiona za čo dostala od Harryho jeden úsmev. "Vážne, je to super sa takto uvoľniť. Samira bola skvelá. Ďakujem."
Harry nadvihol obočie. "Za čo?" netušil čo také spravil, aby mu Hermiona ďakovala.
"Bože, tebe to fakt nemyslí!" zasmiala sa. "Za to, že si ma sem zobral. Ako že sa toto volá?" opýtala sa. V ruke držala niečo umelé čo bolo zakončené kovovým hačíkom.
"Šparák na kopytá." usmial sa. Teraz toho vedel o koňoch to čo bolo treba. "Myslel som si, že vieš všetko, Hermiona." uťahoval si z nej.
"Ty si odporný," zasmiala sa Hermiona a začala čistiť kopytá. "Sú to nádherné zvieratá." dodala. Prišla k čistiacemu boxu, zohla sa aby doň vložila šparák a zobrala kefu keď...
"Sectumsempra!" skríkol niekto a jeho kliatba tesne minula Hermionu ktorá sa práve pred chvíľkou zohla pre kefu.
"Dopekla! Čo to je?!" zakričal Harry a takmer mu vyrazilo dych keď uvidel niekoľko smrťožrútov. Okamžite schytil prútik a snažil sa ich odzbrojiť. Hermiona takisto.
"Čo tu robia?!" podala Hermiona rečnícku otázku. "Dopekla, nemala už prísť po nás Tonksová? Už prešla hodina."
"To je to najmenej, čo ma teraz trápi. ÁÁÁÁÁÁÁ!" zvrešťal Harry. Jeden zo smrťožrútov naňho odklonil jeho kúzlo - Expelliarmus.
"Harry! Si v poriadku?" kričala na kamaráta Hermiona. Bála sa. Je pravda, že už bojovala so smrťožrútmi ale nie sama! Mala pri sebe kamarátov. Toto nemohla vyhrať. "Ennervate!" zakričala a namierila prútik na Harryho.
Chlapec sa prebral ale hlava ho nesmierne bolela. Prútik nemal po ruke a nemohol čarovať. "Hermiona! Môj prútik! Kde je?!"
"Accio, Harryho prútik!" zakričala a jedna hnedá palička jej vrazila do ruky. Harry si ju zobral a začal pomáhať kamarátke.
"Čo urobíme?" kričal na Hermionu.
"To sa pýtaš mňa? Myslela som, že máš nejaký plán!"
"Ty si tá múdra!"
PRÁÁÁSK!!! - ozvalo sa a niečo sa obrovskou rýchlosťou blížilo k ľudom. Harry ten zvuk už niekde počul a vie aj kde. V jeho sne!
"Čo to???" Hermiona bola na pokraji zrútenia. Bála sa ako nikdy pred tým. Spolu s Harrym tam bojovala asi s desiatimi smrťožrútmi a zatiaľ ani jedného nezničili. Teraz k tomu ten divný zvuk...
K ohrade sa privalil obrovskou rýchlosťou starobylý koč s dvoma koňmi. Zrazu z ničoho nič prudko zastavil pri teenageroch. Kone boli nádherné, veľké hnedé. Pohadzovali hlavami z boku na bok. Nozdry mali obrovské a dychčali, akoby mali každú chvíľu padnúť a už sa nepostaviť. Koč, do ktorého boli zapriahnuté bol čierny, bez strechy a kočiša. Jeho kolesá boli väčšie než obyčajne mávali koče. Išla z neho veľká magická vlna, skôr dobrá ako zlá.
"Hermiona! Naskoč!" prikázal Harry a bežal ku koču.
"Harry! Čo? Môže to byť pasca! Nedotýkaj sa ho!" kričala a bežala za ním aby ho zadržala.
"Nie je to pasca! Ver mi! Naskoč. Nemáme na výber. Ak tu zostaneme, zabijú nás!" naliehal Harry a už sedel vpredu, kde by mal sedieť kočiš.
"Dobre," zastonala Hermiona a sadla si vedľa Harryho.
"Vieš ako sa to riadi?" opýtal sa Harry a snažil sa o úsmev.
"ČO? Ty si predsa celé prázdniny strávil s koňmi! Nie ja! Dopekla! Pozor!" kliatba ktorá ich mala zasiahnuť sa odrazila od koča a letela späť k smrťožrútom.
"Ako???" povedali obaja na raz a pozerali na seba ako zmyslov zbavení.
"Dobre teda ... hmm, pozeral som filmy. Možno..." chytil opraty do rúk a silno nimi plesol koňom po zadku.
Kone zaerdžali a obrovskou rýchlosťou sa rútili na smrťožrútov. Harry takmer vypadol z koča keď sa rozbehli. Nebolo to ako keď auto naštartujete a pomaly sa rozbiehate na 200 ... tu to bolo hneď. Hermiona začala kričať a Harry tiež. Išli sa zabiť! Prejsť cez smrťožrútov, nie! To sa nedá pokiaľ nie ste duch!
Smrťožrúti pred nimi sa vyľakali. Pálili jednu kliatbu za druhou a nič. Všetky sa od koča odrazili a takmer ich trafili. Chceli sa odmiestniť ale nedalo sa. Celá tá situácia bola neuveriteľná! Nakoniec smrťožrúti odskočili na bok aby neboli zrazený.
Kone pretryskovali okolo nich. Mnohým smrťožrútom od vietoru, ktorý zanechali, popadali masky. Koč išiel ďalej obrovskou rýchlosťou ale Harry si niečo všimol.
"Hermiona, tam-tam bol Snape! Bol tam Snape!" to Harryho šokovalo. Dobre, vedel že pracuje ako špeh pre Dumbledora. Áno, musel sa udržať v tajnosti pred Voldemortom. Temný pán nemohol prísť na to, že uňho špehuje. Ale takmer zabil Harryho! "Hermiona! Veď on na nás pálil najviac kliatob!" pritom ako to kričal sa pozeral na Hermionu.
"HARRY!" vykríklo dievča vedľa Harryho a ukázala pred nich. Mierili do veľkého starého domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama