Kapitola druhá - Viem to

14. listopadu 2007 v 15:37 | Sgi |  Záhadný koč - SP
ZÁHADNÝ KOČ
Kapitola druhá - Viem to
Pozerám, že sa Vám to nejak zapáčilo. Hmm, len aby som Vás nezklamala, to by ma mrzelo. Kapitolu by som chcela venovať všetkým, čo pridali koment k prvej kapči ale hlavne jednému dotyčnému, čo si rozmyslel jednu vecičku, a dovolil mi ďakovať mu :-D

"Harry! Vstávaj! No tak! Veď je už obed a ty sa máš porozprávať so Snapom..." naliehavo rozprávala Hermiona a triasla Harryho, ktorý spal na matraci. Perinu mal odhodenú a teraz si skrýval hlavu pod vankúš.
"Hermiona, nechaj ma... čo si to vravela?!" zozačiatku hovoril otraseným, chrapľavým hlasom, ale keď si uvedomil, čo jeho kamarátka povedala, otvoril oči a zopakoval poslednú vetu. "Čo si to vravela, Hermiona?"
Hnedovlasé dievča sa málinko pousmialo. "Snape. Dnes Ti má dačo povedať."
Harry zastonal. "Myslel som, že to bol len sen..." a znova si prikryl hlavu vankúšom a vydal zo seba niečo, čo znelo ako kňučanie.
"Och, Harry. Budeš si priať, aby to sen bol," tentoraz pery skrivila a pozrela sa na chlapca s čiernymi vlasmi ľútostným pohľadom. "Tu máš. Počkám Ťa dole. Ron je tam tiež, obeduje." Dodala a hodila chlapcovi pred nohy oblečenie.
"Och," znova zastonal. Pomaly sa obliekol a chvíľu sedel na posteli. Snažil si aspoň trošku spomenúť na predošlí deň. Moc si toho práve nezapamätal. Nakoniec mu myslenie prišlo na nervy a tak sa pomalým krokom "doplazil" do kuchyne. "Eh, dobré ráno, teda deň." Opravil sa a jeho tvár nabrala červený odtieň.
"Och, Harry, zlatko. Sadni si za stôl, dnes máme k obedu palacinky. Koľko si dáš, štyri alebo osem? Nie, máš pravdu, to je málo. Dám Ti..." rozprávala sa sama so sebou pani Weasleyová.
"Nie. Ja nebudem jesť. Ďakujem." Pozrel na Molly presvedčivým pohľadom ktorý zabral.
"Fúj! Ron! Ty si dávaš na palacinky kečup?" znechutene sa ozvala Hermiona. Slovo kečup nie málinko zvýraznila. Palacinky a kečup, neprišlo jej to ako dobrá kombinácia.
"Čooo? Veď je to dobré. Chceš?" opýtal sa Ron a podával Hermione jeden kúsok. Tá sa so stoličkou odsunula a tak ho Ron zjedol sám. "Uvchedomveš shi, že shi pfemvala jechinečchnú mochnosť ovuchnat movu špechalitchu?" rozprával z plnou pusou.
Dievča s hnedými vlasmi nahnevane cmuklo a začalo svojho ryšavého kamaráta opravovať. "Ron! Keď chceš niečo povedať, tak s prázdnymi ústami!"
"Hm, hm.." ozval sa Harry a usmial sa na svojich dvoch, najlepších kamarátov.
"Harry! Ako dlho tu už stojíš?" opýtala sa Hermiona. Bola tak zahrabaná do poučovania Rona, že si Harryho ani nevšimla. Teraz sa kvôli tomu cítila dosť zahanbene.
Chlapec s uhlovo čiernymi vlasmi pozrel na strop, ústa naklonil na jednu stranu a len tak povedal: "Asi tak päť minút." Na to znova pozrel na svojich kamarátov a začal sa smiať.
"Eh, čau kamoš. Chceš? Moja špecialita. Palacinky s kečupom." Usmial sa Ron a odhryzol si už hádam zo štrnástej palacinky.
Harry sebou mykol keď videl, čo to v ruke drží. Áno, bola to palacinka s kečupom ale vyzeralo to ako niečo morské, otrasné, slizké. "Nieeee." To e preniesol stúpajúcim a klesajúcim tónom, zhruba tak, ako to hovoril Ron.
Ryšavo vlasý chlapec pokrčil plecami a jedol ďalej. Hermiona vytiahla knihu o nejakom zložitom čarovaní, a čo iné robila, než čítala. Harry sa len oprel o stenu a takmer zaspal kým...
"Potter! Ide sa!" ozval sa tak chladný hlas, profesora Snapa.
"Eh, čo?" chlapec sa vrátil späť do reality. Bol by prisahal, že ho niekto volal.
"Potter, ešte dlho budete spinkať, alebo ste schopný ísť za mnou?!" sarkastický Snape vykrivil kútiky úst do známeho úškrnu.
Hermiona to nevydržala. Už dlhšiu dobu nebola vo svojej koži. Niečo sa stalo, ale ona to nechcela nikomu povedať. Aspoň nie teraz. "Profesor Snape! Správajte sa k Harrymu nor..." zrazu sa zasekla. Uvedomila si, že "štekať" na Snapa nebola práve tá najlepšia vec. Do očí sa jej nahrnuli slzy obavy. Brloh bol naplnený dobrými, i zlými pocitmi a ona to už nevedela vydržať. Vybehla z domu a zamierila k blízkym hojdačkám.
"Prekliate decko," zamumlal Snape. "Potter! Pohnite kostrou!" Cítil sa divne. Nikto naňho "nevyštekol" až na drzého Harryho Pottera. Nevedel čo si myslieť, jediné čo vedel bolo, že so slečnou Grangerovou nie je niečo v poriadku.
Popri tom, ako Harry odchádzal, naznačil Ronovi otázku. Niečo ako - čo to malo znamenať?
Vyšli z domu a pred nimi stál už pripravený Dumbledore. "Harry. Na Testraloch priletíme k Škriekajúcej búde, kde budem hliadkovať, zatiaľ čo ty sa porozprávaš so Snapom. Nemôžeme sa tam dostať hop-šup práškovou sieťou, pretože tú sleduje Voldemort." Pritom sa Snape trochu mykol, mal radšej, keď ho nazývali Temný pán. "Priletieť na metlách by nebolo práve to najlepšie. Premiestniť sa tam nemôžeme, pretože to by vyrobilo veľký rámus, a keby tam boli smrťožrúti, čo predpokladám že budú, tak by nás dostali. Ani v mojej moci nie je udržať niekoľko smrťožrútov od nás. Rozumieš?" Harry prikývol a tak oznámil. "Ako vidíš, sú tu len dva Testraly. Budeš letieť so Snapom. Ja by som Ťa neudržal, keby si padal."
A bolo to tu. Harry musí byť počas letu so Snapom. Čo dopekla urobil? Teraz by radšej umrel akoby sa mal držať Snapa alebo podobne. Nevydržal a zastonal.
"Harry. Ja by som Ťa vážne neudržal." Naliehal Dumbledore.
Chlapec sa teda podvolil a vysadol na Testrala. Snape hneď zaňho a vykríkol: "Rokville, Škriekajúca búda!"
Testral vyskočil na zadné nohy a Harry skoro spadol. Zošuchlo ho dozadu ale narazil na Snapa. Cítil sa tak divne, na to Testral opäť spadol nohami na zem. Chvíľu len tak stál, potom urobil jeden veľký skok, rozprestrel krídla a letel smerom k oblohe.
Studený vzduch Harrymu nerobil najlepšie. Pár krát sa pozrel na Snapovu tvár ale hneď pohľad sklopil. Bol to divný pocit, viac divný, ako by si dakto vedel predstaviť. Nechcel ho už zažiť... .
Počas celého letu bolo ticho. Nikto neprehovoril, ani Dumbledore. Konečne testraly pristáli a Harry so Snapom nenápadne vošli do búdy.
"Takže. Chcem, aby ste vedeli, Potter, že toto ste sa nemali nikdy dozvedieť." Skrivil ústa a pozrel sa na Harryho nahnevaným pohľadom. Chlapec usúdil, že ten pohľad dáva jasne najavo, že by ho teraz Snape najradšej zabil. Nie, najskôr sarkasticky pourážal a potom zabil. "A verím, že Vám je jasné, že za toto všetko môže slečna Grangerová. Nebiť jej..."
"Severus! Beží sem asi dvadsať smrťožrútov! Musíme preč! Chyť Harryho a odmiestni sa do Brlohu! Okamžite!" to do miestnosti vbehol zadychčaný Dumbledore a všetky tie vety povedal na jeden výdych.
"Dopekla!" zamumlal si Snape sám pre seba. Chytil Harryho za ruku a odmiestnil sa.
Chlapec s uhlovo čiernymi vlasmi padol na zem (v Brlohu). Uvedomil si, čo povedal Dumbledore a domyslel si, že za to môže Snape. "DOČERTA! ZA TO MÔŽETE VY!" zakričal na svojho profesora.
Snape sa otočil k Harrymu. Nechápal o čo ide a z akého dôvodu naňho kričí ten malý fagan. "ČO PROSÍM?"
"DOŠLO MI TO!" Harry zatínal päste, zhlboka dýchal a pomaly sa dvíhal zo zeme. "TO VY! TO VY MÔŽETE ZA TO, ŽE MA SMRŤOŽRÚTI VŽDY NÁJDU! JASNÉ! MUSÍTE IM TO NEJAKO OZNÁMIŤ, ASI IM POŠLETE MYŠLIENKU, ALEBO NEJAK TAK! KAŽDÝ VIE, ŽE MA NENÁVIDÍTE! ŽE BY STE MA NAJRADĚJ ZABIL!"
Majster elixírov nevedel čo povedať. Áno, je pravda, že by Harryho niekedy najradšej zabil, ale nikdy by to neurobil! Ani by ho nechcel ohroziť! Pálil síce po ňom najviac kliatob, ale vedel, že ho nezabije. Nie keď preňho (ehm ... to nebudem písať. Nie je to neslušné, ale prezradila by som niečo, čo sa máte dozvedieť až neskôr) "O čom tu sakra hovoríte? Nikdy, hovorím nikdy by som Vás neohrozil, nie to zabil, Potter!"
"Ale, neklamte! Rád by ste ma zabil! Nenávidíte ma!" kričal Harry a teraz sa chcel na Snapa hodiť a poriadne ho udrieť.
Snape už nevedel čo robiť. V takejto situácii v živote nebol a už v živote ani nebude chcieť byť. "Preboha, Potter! O čom to tu...?"
"VŠETCI DOBRE VIEME, AKO SA VIETE DORÁBAŤ! VŠTECI DOBRE VIEME, AKO MA CHCETE ZABIŤ!" vrešťal ďalej Harry.
A teraz majster elixírov nerozmýšľal čo povie. Bol plný hnevu a tak to proste vykecal. "JASNE! JA BY SOM ŤA CHCEL OHROZIŤ! VEĎ SI MÔJ SYN! VŽIVOTE BY SOM NEDOPUSTIL, ABY... ABY...." nedokázal to dopovedať. Nedalo sa mu. A zrazu si uvedomil, že sa nachádza v kuchyni, a že tam boli všetci. Molly, Ginny, Artut, Ron, Hermiona, Fred a George, Dumbledore a samozrejme že Harry. "O-ou." Povedal si potichu, tal že to nikto nepočul. Otočil sa na opätku, vyšiel po schodoch hore a už ho nebolo.
"URČITE BY STE MA CHCEL OHR... ČO???" Harry takmer vypustil dušu. "NIE!" zakričal. Snape a jeho otcom? Ťažko! Ale že by si to Snape vymyslel? Tiež nezmysel! "Hermiona, je, je to pravda?"
Hnedovlasé dievča prikývlo a dodalo: "Je mi to ľúto, Harry." Podišla k chlapcovi a objala ho. "Musí to byť hrozné!"
Harry ani vlastne nevedel, či to hrozné je. Vždy túžil mať otca a mamu. Takto otca mal ale, hmm, tento otec mu to šestnásť rokov tajil. Päť rokov bol k nemu sarkastický, vždy si vymyslel dôvod aby bol poškole, vždy musel pri ňom trpieť. Nenávideli sa navzájom! Nakoniec skonštatoval, že je to hrozné. Zastonal a pritisol si k sebe Hermionu.
"Neboj, to bude dobré." Utešovala ho a potľapkala ho po ramene. Na jej tvári sa vytvoril súcitný úsmev a v očiach bolo vidno pochopenie.
"Ale ako? Ako sa to stalo? A prečo vyzerám ako James?"
"Na toto ja nepoznám odpoveď, Harry."
Teraz bol chlapec ešte viac nahnevaný. "Dopekla, Hermiona! Už si použila legillimenciu! Tak prečo nie znova?" Harry to nedokázal pochopiť. Keď už vedel, že Snape je jeho otcom, bol viac zvedavý ako doteraz.
"Ale to bol Dumbledore v panike! Nevšimol si, že sa mu niekto hrabe v myšlienkach! Je najmocnejší čarodej! Už si dá pozor!" vyštekla na Harryho, vymanila sa z jeho zovretia a vbehla do Ronovej izby.
"Eh, Harry, si v poriadku?" opýtala sa Ginny. Mala strach o Harryho. Mala ho rada, veď jej dokonca zachránil v druhom ročníku život! (Myslím v Harryho druhom ročníku) Milovala ho, aj keď mu to ešte nepovedala!
"Nie! Nie som v poriadku!" na to vybehol z domu. Uvedomil si, že je už večer. Obloha bola posiata hviezdami a všetko to bolo tak utešujúce.
"Harry, prepáč." Ozvalo sa dievča a podišlo bližšie k teenagerovi.
Chlapec sa pozrel vedľa seba. Stála tam Ginny a po líci jej stekala slza. "Nie Ginny, ja prepáč. Nemal som vybuchnúť. Je to na mňa proste veľa." Usmial sa na dievča a zotrel jej slzu. "Neplač."
"Kiežby bol život ľahší. Všetko je tak, tak náročné. Tak rada by som Ti pomohla."
"Ale ty nemáš ako, Ginny. Toto musím zvládnuť sám, aj keď neviem ako. Nechcem Snapa už nikdy vidieť! Čo bude veľmi..."
"...náročné." dokončila vetu Ginny a objala Harryho. Bolo jej ho ľúto ale teraz sa cítila dobre. Bola s ním a bola oňho opretá. Cítila jeho teplo, cítila ako sa mu dvíha hruď pri každom nádychu.
Harrymu celá tá situácia prišla trošku divná. Stojí vonku pod hviezdnou oblohou a objíma ho sestra jeho najlepšieho kamaráta. "Ginny, musím ísť na záchod." Nebolo mu vtedy najlepšie. Pred chvíľou sa dozvie, že má otca, navyše ním je jeho najneobľúbenejší učiteľ a teraz ho objíma dievča a on nevie, čo si má myslieť. Chcel sa z objatia vyslobodiť a tak si vymyslel tú výhovorku.
Ginny vydala zo seba niečo ako - ehmmm ale Harryho nepustila.
"Eh, Ginny, ak mám ísť na záchod, tak ma musíš pustiť." Začervenal sa a snažil sa dievča odtlačiť.
"Prepáč," spamätala sa Ginny a odstúpila.
Harry sa usmial a vbehol do domu, rýchlo po schodoch hore na záchod. Chvíľu tam počkal a potom vošiel do Ronovej izby. "Hermiona?" opýtal sa keď uvidel v kúte čupieť dlhovlasú dievčinu.
"Hmm?"
"Prepáč mi, ako som sa správal." Sadol si na matrac, na ktorom spal a sklopil pohľad na svoje nohy. Už ich poriadne nevidel, vonku bola tma a v Ronovej izbe ešte väčšia.
Hermiona sa zasmiala. "Nemusíš. Ja by som reagovala rovnako. Ehm, ako by som to povedala. Zvedavosť a hnev vyhrali a vybuchol si." Zamudrovala.
"No, hej, máš pravdu. Ale prečo Snape?"
"Ah Harry. Keby ja viem. Na to sa musíš spýtať jeho."
"To bude problém. Teraz ho nechcem ani vidieť. Nie to sa s ním ešte rozprávať." Celou svojou váhou sa zvalil na posteľ a pozeral na strop. "Naučíš ma legillimenciu?"
Hnedovlasé dievča bolo tou otázkou trocha zaskočené. "Načo?"
Harry prevrátil očami, nadýchol sa a spustil: "Použil by som ju na Snapa. Nechcem sa s ním rozprávať ale budem ho vidieť na hodinách elixírov. Večne sa mi pozerá do očí a keď by to najmenej čakal, vopchal by som sa mu do mysle a našiel by som to, čo chcem vedieť."
Hermiona pokrútila hlavou, ale nebolo to vidno. Ako som už spomínala, v izbe bola tma. "Harry, on ovláda aj oklumenciu. Ver mi, že by to nebol dobrý nápad. Snape je veľmi ostražitý. Dáva si na všetko čo sa okolo neho deje, pozor."
"Máš pravdu, ale musí byť nejaký spô..."
"Ehm, doniesla som Vám nejaké chlebíčky." Ozvala sa pani Weasleyová a vošla do izby. Tácku s pokrmom položila na písací stolík a odišla.
"Eh, troška mi vyhladlo." Zasmial sa Harry. Niet sa čomu čudovať. Celý deň nejedol a teraz, keď cítil tú vôňu čerstvého chlebíčka, začalo ho bolieť brucho. Neváhal teda, a zobral si jeden chlebíček.
Hermiona tak isto. Potichu jedli a neprehodili ani slova. Teraz už na tácke ostali len omrvinky a teenageri pomaly zaspávali na matracoch. Občas niečo trepli úplne on veci, ale to robil polospánok. Už proste neboli pri zmysloch.
_____________________________________________________________________
Tak, dúfam že sa Vám kapča páčila. Viem, všetci ste tušili, čo tu bude. Oprava, vedeli ste to. :-D njn ... čo už s vami. Zanechajte nejaký ten koment. Čím viac komentov, tým skôr sa pustím do novej kapči :-D
P.S.: prepáčte že je to také krátke. A neviem ako Vám, ale mne sa zdá že je to nejaké zamotané...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mozkomor Mozkomor | 14. listopadu 2007 v 16:46 | Reagovat

Jé supr, mám první koment:-) Je to moc pěkná kapitolka, zvlášťto, jak Snape vyprskne na Harryho, že je jeho syn... A taky to s Hermionou... Že by měla novou schopnost, nebo se jí něco stalo a proto jí vedli k Dursleyům, vždyť by bylo snažší, kdybyjí Remus vzal přímo do Doupěte... We shall see:-)

2 Sgi Sgi | 14. listopadu 2007 v 18:15 | Reagovat

Mozkomor: Ďakujem, som rada že sa Ti to páči :-)))

Ehm, zaujímalo by ma, či si to len ty čítala alebo aj ostatní, len sa im nechcelo pridať koment...

3 Aileen Aileen | E-mail | 14. listopadu 2007 v 19:01 | Reagovat

Já se za sebe stydím! Jsem na internetu jakou dobu a napíšu komentář a přečtu si to teprve teď. Jsem to ale ostuda. Mno nic... Zpytuji svědomí...

Kapitola bylo nádherná. To, jak ji polovinu prokřičeli mi na tváři vytvořilo úsměv a jak se Snape prořekl. No, prostě pěkné. Harry se bude učit nitrozpyt? To by mohlo být zajímavé, ale nedávám mu velké nadějě, že by se dostal Severusovi do hlavy... Jen by jsi mohla omezit ta velká písmena. Vždycky mě to překvapí. Jsou tam hezká, ale nemuselo by jich tam být tolik. Jinak nemám co dodat. Je to moc vydařeně napsané...

4 Lory Lory | 14. listopadu 2007 v 19:06 | Reagovat

Moc pěkný pokráčko, jen nějak nevim, kam se poděl Snape, proč si s ním nešel promluvit. Řekla bych, že máš v povídce dost originálních nápadů, je fakt pěkná :)

5 melanithe melanithe | 14. listopadu 2007 v 19:36 | Reagovat

jen to se to ale rozuzlilo , ale co se stalo Dumbledorem, nezabili ho ti smrtožrůti . Chudák Harry zase Snape , doufám že si spolu hodí menší rozhovor .               Díky za kapitolu

6 Erian Erian | 14. listopadu 2007 v 21:59 | Reagovat

paráda, to jsem zvědavá jak to bude dál :-)

7 Arania Lown Arania Lown | 14. listopadu 2007 v 22:29 | Reagovat

Božíí.....

Jsem sice hroznej rejpal, ale dneska se budu držet... Ta povídka je super... a doufám, že tu bude brzy pokráčko....

8 Sgi Sgi | 16. listopadu 2007 v 13:11 | Reagovat

Páni ... keď nedám limit, Vy žiaden koment nepridáte.

Ďakujem ľuďom, čo ho pridali. To sú: Arania Lown, Erian, melanithe, Lory, Aileen, Mozkomor.

9 Blytonka Blytonka | 16. listopadu 2007 v 15:59 | Reagovat

Taky se mi zdá, že je to zamotané, ale to neva. Jen tak dál!!! =D =D =D !!!

10 Sgi Sgi | 16. listopadu 2007 v 18:12 | Reagovat

Blytonka: mno, ja keď som to písala, a potom čítala ... mne sa to zamotané zdalo :-D ale som rada že tebe nie :-) ... ale pokračovanie asi tak skoro nebude. Veď vieš, spoločná poviedka - to musím dopísať a ešte som začala čítať niečo ako - ochrana proti čiernej mágii a Feng-Shui ... a ešte k tomu mám psa o ktorého sa musím postarať a musím doháňať učivo čo som bola týždeň doma... njn  :-/

11 Sophy Sophy | 17. listopadu 2007 v 16:26 | Reagovat

Moc pěkná kapitolka, je hezké vidět, že originalita ještě nevymřela, přestože máš velmi oblíbený základ (otec a syn), dokážeš do něj vkomponovat originální prvky. Hezky se Snape prořekl, akorát mi přijde, že to mezi nimi tak trochu vyšumělo. Takže jestli to chápu, tak Snape to ví už nějakou dobu, podlák jeden. Doufám, že pokráčko bude brzy

12 Lory Lory | 17. listopadu 2007 v 16:34 | Reagovat

malá zvědavost, jaká společná povídka, myslíš Hořkou pravdu?

13 Sgi Sgi | 19. listopadu 2007 v 16:08 | Reagovat

Lory: jj ... čoskoro, asi dnes max. zajtra už bude hotová :-)

14 Sgi Sgi | 25. listopadu 2007 v 18:00 | Reagovat

Blytonka: Ja už blúznim ... čítam si, čo som písala a pozerám, že neviem čítať :-D si písala že tiež sa Ti to zdá zamotané a ja som napísala že som rada že tebe nie ... prepáč ... asi som blúznila aj vtedy :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama